Až teraz keď pracujem osem hodín denne (niekedy aj viac) som si uvedomil a som rád, že som na tú vysokú išiel a pochopil som význam jej slov. Nieže by som už bol starý – to nie.
Ibaže už nemám dva mesiace prázdnin, ale iba dvadsať dní dovolenky; žurkovať môžem iba počas víkendov a nemôžem si urobiť len tak jednoducho "day off". Chodil som na prednášky, semináre, na brigády, nemal starosti so šéfkou. No nebolo mi dobre? Bolo.
Ale aj teraz mi je dobre. Mám dve platobné karty, jednu kreditnú, som maximálne finančne nezávislý. Aj napriek tomu, že už pominuli výhody, o ktorých som písal v predchádzajúcom odstavci, stále si snažím predlžovať mladosť kým sa to dá a neupadnúť do stereotypu: z domu do roboty a späť domov späť.
Do školy sa späť nechystám aspoň nie na denné štúdium – predsa zvykol som si. Keď už tak, tak externe. Ale kamarátovi, ktorý chodí ešte len na strednú a chce byť už dospelý stále hovorím: "Neboj príde aj to - a užiješ si“ :-)
