Tak začnem s tými červenými autobusmi. Do 61-tky som nastúpil hneď na ďalšej zástavke za Hlavnou stanicou. Dvere sa zatvorili a ženský hlas ma privítal v Bratislave a oznámil ďalšiu zástavku a to isté aj angličtine. Ako anglický turista by som to uvítal, ibaže kým to tá pani dopovedala, autobus už stál na zastávke aj s otvorenými dverami a tak v zapätí sa hlásila zástavka na ktorej autobus stál, ibaže v skutočnost autobus bol v pohybe, takže tá informácia bola už neaktuálna. Nasledovala zástavka „Račianské mýto“ kde som sa dozvedel, že ak chcem prestúpiť do centra môžem prestúpiť na električku číslo 5. Ale aj 11-tka ide do centra. Tá tam však chýbala. Pravdepodne to bolo s časových dôvodov, pretože kým to hlásenie o nasledujúcej zástavke skončilo, autobus už pomaly aj so zástavky odchádzal a to pritom autobus čakal na červenej.
Dnes som sa vybral z Rače do centra elektičkou. Hlásenie zástavok bolo teraz bez problémov. Bolo iba v slovenčine. No keď nasledovalo "Račianske mýto" z reproduktorov sa ozvalo: "Nasledujúca zastávka Račianske mýto. Možnosť prestupu do centra na električku číslo päť (5)". Mal som síce namierené do centra, ale neprestupoval som. V päťke som totiž sedel.
Niekedy by bolo dobré si aj svoj nápad aj overiť aj v praxi. Nápad to nie je zlý, ibaže to prevedenie má svoje chybičky krásy
