Na vrch ľadovca sa dá dostať z viacerých východiskových bodov. Jedným z východiskových bodov je chata Juvashytta (1840 m.n.m). K chate sa dá dostať od chaty Raubergstulen. Po vlastných sa to v pohode dá zvládnuť za dve - dve a pol hodinky. Ide sa po kľukatej ceste z nanesenej a autami utlačenej hliny. K chate sa dá dostať v pohode autom alebo miestnou hromadnou dopravou z blízkej dedinky Lom, ale prečo neodparkovať auto už pri chate Raubergstulen a urobiť si zahrievací tréning pred výstupom. Už počas cesty na Juvashyttu sa otvára pohľad na celé horstvo Jotunheimen a odkrýva sa tak nádherný pohľad na celoročne snehom pokryté vrcholy ľadovcov. Na ešte zelených kopcoch popri ceste stretnúť pasúce sa a naháňajúce ovce. Hneď pri chate Juvashytta je kopec už pokrytý snehom, vlek a tak kto chce kľudne si môže, trebárs aj v polovici leta zalyžovať. Pred chatou zaujme tabuľa informujúca v nórčine, angličtine, nemčine, francúzštine, ruštine a v češtine o nebezpečenstve na ľadovci, ktoré môžu predstavovať trhliny v ľadovci, zvlášť nebezpečné, ak napadne čerstvý sneh, čím sa stávajú neviditeľné a o nutnosti zaplatiť si horského vodcu. Vzhľadom na veľkú popularitu Galdhøpiggenu ide o celkom slušný biznis. O sile a nebezpečenstve hory svedčí strana vytrhnutá z miestnych novín, zobrazujúca a popisujúca záchrannú akciu nezodpovedných turistov, ktorí uviazli v ľadových trhlinách. Horskí vodcovia vyrážajú z chaty dvakrát za deň a tak sa pred chatou môže zhromaždiť aj skupina okolo 200 ľudí, ktorí to majú namierené na Galdhøpiggen. Po kamenistej a skalnatej ceste sa dá dostať pod ľadovec ešte bez vodcov. Už počas pochodu je krásne vidno krásne sa týčiaci Galdhøpiggen spolu s ďalšími snehom pokrytými ľadovcami. Na začiatku ľadovca, kým horskí vodcovia viažu uzly a slučky, všetci sa natierajú opaľovacím krémom a vyťahujú slnečné okuliare pred ostrým oslepujúcim horským a na snehu odrážajúcim sa slnkom. Odtiaľto až tesne pod vrchol len priviazaný lanom s vodcom. Celé to nakoniec vyzerá ako keby za sebou kráčali husi alebo väzni, tempom, ktoré určuje vodca až na koniec ľadovca. Po oslobodení od lana treba zdolať ešte niečo cez sto výškových metrov po skalách, s občasným prechodom snehovým poľom a už vidno chatu, kde si môže každý opečiatkovať pas pečiatkou o zdolaní najvyššieho bodu Nórska. Galdhøpiggen s nadmorskou výškou 2469 metrov nad morom je najvyšším bodom nielen Norska, ale celej Škandinávii. Vyššie sa už v Škandinávii nedá. Z Galdhøpiggenu je úžasný výhľad na celé horstvo Jotunheimen. Aj napriek pomerne malej nadmorskej výške, na rozdiel od našich Tatier sú takmer všetky vrcholy pokryté večným snehom. Vyzerá to ako keby nejaký obor rozlial na celé pohorie mlieko. Človek má pritom pocit, ako by všetko bolo maličké a cíti sa ako keby mu celá krajina patrila.
6. nov 2005 o 19:31
Páči sa: 0x
Prečítané: 886x
Na streche Škandinávie
Jotunheimen alebo po slovensky domov obrov. Tak pomenoval nórsky básnik A. D. Vinje najväčšie horstvo Nórska a zároveň celej Škandinávie, ktoré je od roku 1980 národným parkom. Nachádza sa tu 200 vrcholov nad 2000 metrov, 60 ľadovcov, pričom tri z nich majú cez dvetisícštyristo metrov: Storeskegartlstind (2405 m), Glittertind (2465, s ľadovcom 2470 m) a strecha celej Škandinávie Galdhpiggen (2469 m).
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)